Peer review

Peer review (z angl. „kontrola/revízia seberovnými“), recenzné hodnotenie alebo recenzné konanie^[1] je kontrola práce (činnosti) alebo diela tretími osobami (spravidla odborníkmi) činnými v rovnakej oblasti, napríklad:

• recenzia historického vedeckého diela pred jeho vydaním dvoma historikmi, ktorí nie sú jeho autormi
• (dodatočná) kontrola celkovej práce lekára lekármi z toho istého odboru lekárstva
• (dodatočná) kontrola celkovej práce jednej audítorskej firmy inou audítorskou firmou

Najčastejšie sa pojem vzťahuje na recenziu vedeckého tlačeného diela, vo forme jeho odborného posúdenia nezávislými odborníkmi z rovnakej oblasti (expertné posudzovanie článku^[2]) pred jeho vydaním. Recenziu vykonáva osoba, ktorá je odborníkom v rovnakej oblasti ako autor vedeckej práce, čo sa v oblasti viacodborových vedeckých disciplín, ktorým sa nevenujú jednotlivci, ale rozsiahle vedecké tímy, môže stať predmetom sporov. Recenzentov (spravidla 2 - 3 na článok) vyberá zvyčajne redakčná rada vedeckého časopisu z osôb, ktoré zvyčajne nie sú jej členmi.^[2]

Odborné vedecké časopisy si ako podmienku publikovania vedeckej práce, vyžadujú preskúmania tejto práce, vlastnými alebo externými recenzentmi. Recenzenti by mali byť renomovanými výskumníkmi. Kvôli konfliktu záujmov by sa malo jednať o pracovníkov z iného pracoviska ako je autor alebo autori recenzovanej práce a zároveň osoby, ktoré nie sú spoluautormi alebo editormi príslušnej publikácie.^[3] Spravidla sa pri tom jedná o hodnotenie rukopisov určených na publikovanie (tzv. pre-publication review), aj keď v súčasnosti sa vyskytuje aj tzv. otvorené recenzné konanie, kde je možné recenzovať už vydané práce.^[4] Recenzia môže byť aj „zaslepená“ (tzv. single blind peer review), keď recenzent nevie, kto je autorom diela, ktoré recenzuje. Tento prístup má teoreticky za cieľ minimalizovať zaujatosť a zabezpečiť objektívnejšie hodnotenie na základe samotného obsahu. Rovnako je možné anonymizovať meno recenzenta, v prípade že si ten neželá zverejniť svoju totožnosť pre možné negatívne reakcie autora, či spoluautorov recenzovanej práce. Niektoré časopisy umožňujú aj dvojité zaslepenie (tzv. double blind peer review), kedy nie sú vzájomne známe ani mená autorov recenzentovi a zároveň meno recenzenta autorom.^[5][6] Konkrétny správny postup recenzného konania nie je striktne stanovený a odlišuje sa podľa zvyklostí toho-ktorého časopisu a vedného odboru.

Rozsah recenzného konania môže siahať od jednoduchého schválenia redaktorom až po žiadosť o úplné sprístupnenie napríklad surových dát a metodiky, ktorou boli tieto dáta spracované, aby bolo možné vykonať úplnú verifikáciu alebo znovu zopakovať objav, o ktorom vedecký článok pojednáva.

Napriek tomu, že metodika recenzného konania býva často kritizovaná ako pomalá (či naopak unáhlená), neefektívna alebo nepochopená, vedecká verejnosť ju často - spolu s princípom falzifikácie - chápe ako to, čo odlišuje vedu, od náboženských dogiem a kvalitné vedecké časopisy od pseudovedy.

• Špála, M., 1998: Recenze - posouzení - Peer review. Rady začínajícím recenzentům Archivované 2012-10-25 na Wayback Machine.